Saturday, March 28, 2009

Jankove 86 narodeniny

Skontroloval som moju poslednu e-mailovu postu, ktorej je vzdy neurekom a som pripraveny zacat pisat tento moj nasledujuci prispevok.
Ottawa 03 28 09 – sobota
Vcera cele poobedie som pospaval. Umysel bol ist sa natiahnut, nechat odpocinut bolavemu spodnemu chrbtu a trochu si citat. Skoncil som driemanim a kratkymi periodami spanku. Raz za cas som sa prebral, skocil som do kuchyne, skontrolovat co sa deje, pocujuc hrmotenie nadob, otvaranie skryniek a pod. To sa v kuchyni krutila Eva, miesala cesto na knedliky a chlieb, pripravovala naterku na piskoty, zahustovala omacku na svieckovu, obalovala rezne, ktore dnes rano vyprazi, aby boli cerstve! Tieto “kuchynske” aktivity sa uz konali druhy den. Predvcerom poobede Eva miesala bravcove a hovadzie mlete maso s ryzou na plnenu paprika, kapustne holubky, karbonatky a fasirku. Zo zeleninou varila velky kus hovadzieho na svieckovu, pripravovala paradajkovu omacku a rostenkovu stavu atd. To vsetko pre mojho bratranca Janka, ktory dnes oslavuje 86 rokov narodenia. HAPPY BIRTHDAY OLD BOY!
Kedze bolo celkom prijemne pocasie, dievcata isli pesi na plavaren a nazad domov.
Pred par dnami zavolala jeho dcera Yvetta, ci by sme mohli prist k nim do Osgoodu v nedelu na obed v ramci oslav Jankovych narodenin. Spomenula, ci by sme tiez mohli pre Janka priniest nejake charakteristicke slovenske jedlo, lebo ona nevie urobit ani jedno. V ich domacnosti kucharom je jej manzel Stonko. On je povodom z Burmy a teda pripravuje jedla na Thaisky sposob. Janko vraj tuzi po nejakom slovenskom jedle. OK, prislubil som, ze nieco urobime. Pred vcerom som ju poziadal, ci mozeme prist miesto nedele v sobotu na obed. Ma byt krasne slnecne jarne pocasie +15 stupnov a v nedelu skarede dazdive pocasie. Yvetta sa trochu zdrahala z dovodu, ze Stonko nebude doma a nebude moct pripravit obed. Bude zaneprazdneny s vypisovanim danovych priznani pre novych migrantov z Burmy. On pracuje pre emigracny urad ako poradca so starostlivostou pre emigraciu z jeho krajiny. Ked som ju uistil, ze to nebude potrebne, lebo my prinesieme dost na pohostenie tak suhlasila.
Janko nepotrebuje lieky, najlepsi liek je pre neho objatie zeny, hned vyzdravie, ocka mu zaziaria a citi sa v pozemskom nebi. To figliarstvo jeho osobnosti z neho nedostane nikdo ani v 86 roku.
Janko uz potreboval ostrihat, tak som to urobil s radostou na balkone, kde vyssie pozovala Eva s Yvetou.
Ja som povodne vyjednaval s Pierrettou, ci by nemohla prist k Marianke miesto nedele den skorej v sobotu. Chcel som vziat na tento vylet do Osgoode aj Marianku. Kedze v sobotu Pierretta ma inych pacientov nemoze prist, len v nedelu. Rozhodol som sa teda zmenit ten den navstevy na sobotu, ale nie len z tohoto dovodu. Dnes ma byt skutocny “prvy” teply jarny den, ako sa patri. Sneh uz odisiel, posledne dni je modra obloha a slnko, aj ked doteraz bolo dost chladno. Zaciatkom tyzdna v pondelok, sme planovali ist este lyzovat, ale odlozili sme to na utorok, lebo bola predpokladana velka zima okolo –18 stupnov pocitajuc s “wind-chill” faktorom. V utorok uz bolo daleko miernejsie pocasie a na stredu predpovede slubovali to iste.Vyuzili sme s Frantom a jeho pani Vlastou oba dni na posledne zimne radovanky na svahoch Camp Fortune. Bola tam hromada dalsich ludi z Ceskej komunity. Bola to idealna jarna lyzovacka. Ja som v stredu zial musel ukoncit moje lyzovanie trochu predcasne k voli zaludocnym problemom. Stihol som prist do chaty a neurobil som si ziadnu nebodaj hanbu. Od buduceho tyzdna lyziarske svahy budu zavrete a otvorene len v sobotu a nedelu. Ja som uz zbalil moje lyze, palice a odniesol som ich dole do skladistia v basemente. Akurat musim vziat do cistiarne moju lyziarsku bundu a pripravit je na novu sezonu 2009/2010.
Posledny den na lyziach v tejto sezone. Na vleku Vlasta a Maruska jej kamaratka a na druhom obrazku manzelia Vlasta a Franta.
S Frantom sme uz nabehli na neprerusovane pravidelne treningy vo fitku. Mame v umysle, podobne ako posledne, chodit do fitka sest krat do tyzdna zacinajuc o polhodinu skorej. Peter, ked sa vrati z trojtyzdenneho zajazdu na Zapad asi na nejaky cas sa prida, pokial nezacne tenisova sezona. Potom jeho treningy s nami budu trochu nepravidelne, bude chodit s nami trenovat len v dazdivych nevhodnych dnoch pre tennis. Pre Frantu ja uz mam naplanovane dalsie renovacne prace v nasom baraku. Upozornil ma ze v Costcu maju velku zlavu cez 300 dollarov na sprchovacie kuty. On sam sa rozhodol jednu supravu kupit pre jeho barak a ja som sa podobne rozhodol vymenit vane v dvoch kupelkach. Dole pri hostovskej izbe a hore. Len v nasej spalni ostane vsetko ako bolo. Tam mame cele vanove jadro. Tie dve sprchovacie jednotky su z hrubeho centimetroveho skla, velmi moderne vyzerujuce, dlzka a sirka presne ako je standartny rozmer vane.
Sorry, teraz je cas sa ist oholit, nieco zjest, nakuknut do novin a ist trenovat. Potom na vylet! See you later, alligator!
Prosim, moja malickost uz v lahsej bunde, posledny den lyzovania na Skyline! Skoda, ze sezona skoncila!

Na konci lyziarskej sezony ostal este cas posediet na slnku a trochu sa po obede este opalovat.
Je presne 9 hodin v noci! V tomto momente skoncila akcia “Earth Hour”, ked mnoho pobludenych fanatikov prostredia vypli vsetky svetla na hodinu a pol a svietili len svieckami, aby zachranili nasu planetu, lebo ked nie, tak zajtra nam nasa zem bude horiet! Samozrejme, vsetci tito sialeni pobludilci by najradsej boli, aby sme znova zili v dobe kamennej, v jaskyniach a jedine so svetlom pahreby. Su to vsetko trhnuti, radikalni ludia ktori zavrhli doterajsi termin “oteplovanie prostredia”, lebo sa uz prostredie nejaky cas ochladzuje, za “klimaticke zmeny”. Idioti, samozrejme, kazdy den je nejaka zmena klimatu. Dnes bol krasny slnecny a teply den, zajtra ma byt zamracene pocasie , dazd a nizka teplota. Niekde su jarne zaplavy, inde riadia hurrikany, v horach pada sneh a u nas sa roztapa. Vsak takto ide svet od zaciatku niekolko bilionov rokov a stale nasa zem je tu. Tieto radikalne zivly su na posmech kazdemu len trochu rozumnemu cloveku. Hlasaju bludy a lutujem kazdeho, kto im to zje aj s chlpami. To su len naivny ludia!

Yvetin bungalow a zamavanie "dovidenia najblizsie"!
Ale dost o tom! Teraz len v kratkosti, lebo nemam daleko do konca druhej strany. Doobeda, nabaleni so vsetkymi dobrotami slovenskej kuchyne sme sa vybrali navstivit Janka u jeho dcery Yvetty. Nemal som problem po dlhom case sa k jej bungalovu dostat a najst spravne cesty. Milo sme boli prekvapeni z vybornej fyzickej a mentalnej kondicie Janka. Zlepsenie bolo markantne, ked to mam posudit k poslednej nasej navsteve este v starobinci. Vyradili mu vela zbytocnych liekov, je v daleko lepsej pohode a nalade. Dalo sa s nim bez problemov vypravat az na slabe pocutie. Bol velmi vdacny, ze sme prisli a velmi ho potesilo niekolko flias vina, ktore som priniesol a brandy. Chcel si to tajne odniest do spalne a uschovat. Nepodarilo sa a Yvetta mu flasky zhabala a tym vzala tu poslednu jeho radost, aby si mohol dat pohar vina alebo brandy. Vraj je to nie dobre pre jeho zdravie fyzicke. Co tak mentalne a dusevne, ked mu to tak dobre robi. Nesmierne si ale pochutnal a pochvaloval plnenu paprika a Yvetta svieckovu.

U Zuzky najvacsi zaujem bol o najnovsieho potomka Kunstadtov, syna Moniky a jej manzela Jona.
Nie dlho po navrate domov, sme vyrazili na veceru ku Kunstadtom, teda spravnejsie k Zuzke, lebo Peter s chlapcami, Erikom a Ronym momentalne lyzuju s dalsimi clenmi rodiny s Petrovou sestrou Darinou, jej dcerou a jej manzelom a s Jozom, bratrancom Petra na Whistlery v BC v buducom dejisku Zimnych OH. Na veceru prisla aj Monika s manzelom a dvoma potomkami. Bolo fajn. Zuzka zas sa utrhla a pripravila paradnu veceru. Vyborne sme si pochutnali.

Fotky, ktore prikladam k prispevku povedia viac. Prijemne jarne dni, pohodu a dobre zdravie, praje

Milan

Monday, March 23, 2009

Prvy jarny den 2009

Viac ako pred tyzdnom sa ukazali na golfisti "prve lastovicky", Canadske dive potvory, ktore ako sa pasu tak aj kakaju. Chudaci golfisti, nie je im co zavidiet obchadzat ich vykaly.
Ottawa 03 22 09 – nedela
Ako obycajne kazdu nedelu rano, okolo 9:30 prisla Pierretta k Marianke. To bol signal, aby sme my dvaja s Evou vypadli von a neprekazali v baraku. Nebolo nas potrebne dvakrat nukat ist von, ved je to cas, kedy Eva aj ja mame moznost odist z domu a Marianku nechat do opatery skusenej opatrovatelky. Rano nas prebudilo gaganie Canadskych hus, ktore robili poriadny ramus na golfovom ihrisku. Prve “lastovicky” sa ukazali uz asi pred tyzdnom. Dnes ich bol velky krdel, aspon pol stovky ked nie viac. Este pred par minutami sa pasli roztrusene po celom golfisti a teraz, ako som sa pozrel von, siroko – daleko ani jednej. Asi odleteli do kukuricnych strnisk, kde zrejme najdu viac na jedenie ako na golfisti, kde trava sa este neprebudila. V tieto pekne slnecne dni sa stratil aj ten posledny sneh a ostalo len kde tu nieco na strane, kde slnko menej svietilo. Jazierka sa uz tiez zbavuju ladu, este par dni a vsetko sa zacne zelenat. Dnes rano nas vsak cakalo mensie prekvapenie, ked na zemi bola snehova pokryvka. Cez noc spadlo asi dva alebo tri cm snehu. Rano sa vycasilo, zasvietilo slnko a este predtym ako sme odisli z domu, sneh uz bol prec. Cakaju nas uz len asi dva dni kde nocna teplota ma byt okolo -6 az -8 stupnov a cez den okolo nuly. Potom ma zacat oteplovaci trend. Uz si to vsetci velmi prajeme aspon tu v OTTAWE.
"Skyline" zjazdovky v Camp Fortune -Gatineau Mts. Vpravo na druhej strane je ich viac!
Na horach a v lyziarskych strediskach je este stale dost snehu. Nocne mrazy im dovoluju moznost robit umely sneh a tak lyzovacka je vraj stale dobra. My sme sa s Frantom a jeho pani manzelkou vcera dohodli, ze zajtra v pondelok rano, este aspon raz vybehneme na Camp Fortune a zalyzujeme dve–tri hodiny na Skyline. Spominam si, ze mi niekto poslal letecky fotograficky zaber na tie tri ci styri zjazdovky. Ked to najdem tak prilozim ako prilohu. Na dnes nas Zuzka volala aby sme prisli sa pozriet na zjazdove-slalomove preteky dvojic, kde sutazi aj jej syn Rony. Ona ma na starosti tento vikend jeho dceru Oliviu, tak s nou pojde sa tam pozriet a povzbudit Ronyho. Minuly rok sa umiestnil na druhom mieste. Jeho otec, stary Kunstadt je uz tyzden na zapade. Posledne dni lyzoval v Alberte na Panorame, co je asi 3 hodiny cesty od Calgary. Jeho kamarat este z Kosic, zijuci v Calagary ma na Panorame dom, alebo chatu. V Kosiciach ho zvykli volat Zigo s makcenom na Z. Myslim, inac sa volal Toth. Peter odtial odchadza alebo uz odisiel do Vancouveru a ma sa zucastnit na nejakych pretekoch v stredozemi BC. No a odtial pojde tiez na dalsie preteky do USA. To je jeho zivel! Este stale sa umiestnuje vo svojej kategorii na prvych troch miestach v Canadskom, ci svetovom rebricku pre jeho kategoriu. Je v tejto oblasti taky nezmar ako v atletike Emil Muller, ktory stale vyhrava prve alebo druhe miesta nie len v Canade ale vo svete. To su spravni koreni!
Netrvalo viac ako tyzden a na golfisti pribudli dalsie desiatky a desiatky nepozvanych hosti!
Pred jedenastou sme s Evou vyrazili do kina na premieru filmu “DUPLICITY”. Mala to byt thrilling komedia. Well, za cely cas som sa nezasmial aj ked to bolo celkom zaujmave hadam hlavne k voli hereckym vykonom hlavnych predstavitelov Julia Roberts a Clive Owen. Inac komplikovana zapletka a polovicku filmu clovek nevedel vlastne o co ide. Nevadi, predtym, minulu nedelu ja som isiel na film: “The Last House on the Left” a mozem len povedat, ze to bol paradny horror, plny nasilia, znasilneneia a vrusenia. Inac, mimo toho vyborny thriller, plny napatia rovnako ako nasilia. Myslim, ze uspokoji kazdeho divaka tuziaceho po vzruseni sediac v pohodlnom kresle kinosaly. Blizim sa ku konci prvej strany, je dost neskoro vecer a ja mam par poharov vina v sebe, tak sa radsej odporucam a list ukoncim zajtra. So long!

03 23 09 – pondelok
To su cele rodiny, ktore sa tu vyliahli za posledne roky. Na konci sezony ich budu dalsie desiatky!
Mam cas tak akurat napisat par slov predtym ako vyrazim do fitka. Ano do fitka! Lyzovat sa dnes nejde, ako som uviedol vyssie. Vcera vecer mi zavolal Franta aby sme lyzovanie prelozili na utorok. Dovod - chladne pocasie. Rano ma byt -10 stupnov, silny vietor a tak sa to vonku citi akoby bolo -18 stupnov. Zajtra sa ma polepsit. Tak dnes ideme mordovat nase starecke svaly, ktore to potrebuju ako clovek sol. Staci niekolko dni prerusenia treningov a okamzite clovek citi, ze sa svaly scvrkavaju, atrofuju. Aby jeden nevynechal ani len den bez treningov, ked chce udrzat aspon naznak slusnejsej kondicie. Tak hurrrrra do fitka! Budem pokracovat, ked sa vratim za dve hodiny.

Vyborne sme si zacvicili! Od dneska zaciname seriozny treningovy rezim. Este mozno raz alebo dvakrat pojdeme lyzovat, ale potom uz len navsteva fitka tak ako pred par mesiacmi, sest krat do tyzdna. Trochu nam treningovy rezim zkomplikuje letny tennis. Ja som navrhol Frantovi, ze by sme na kurty v dobrom pocasi mohli chodit na 7:30 a po hodine tenisu rovno do fitka na trening. Minulu sezonu sa nam to nie velmi darilo dodrzat. Mozno budeme uspesnejsi toto leto.

Ako som uz myslim spomenul v minulom prispevku v sobotu, pred tyzdnom poobede som bol na opera od Giacomo Pucciniho MADAMA BUTTERFLY. Dve najvacsie kinosaly boli vypredane do posledneho miesta. Vlasta mala kupeny listok dopredu, ja som dufal, ze dostanem jeden, ked prideme dve hodiny pred zaciatkom. Konecne pri okienku sa ukazala nejaka Polka a ponukala volny listok, ktory som od nej dostal ja. Podobne sa podarilo dostat listok aj Zuzke, ktora prisla na predstavenie aj ked sme ju telefonicky varovali, ze predstavenie je vypredane. Predstavenie islo “live in HD” z Metropolitan Opera – Lincoln Center z New Yorku. Bol som absolutne uneseny, super staff, pohadkova podivana, vynikajuce hlasy a zaujmava vyprava. Nevahal som ani minutu, ked mi v piatok zavolal Franta, ci chcem ist znovu v tuto sobotu na operu od Vincenzo Belliniho LA SONNAMBULA. Neolutoval som, naopak dalsie fantasticke predstavenie z Metropolitan Opera “live HD” na sirokouhlom platne. Najmenej 90% sedaciek bolo obsadene vacsinou starsou generaciou. Vela Cechov a aj Slovakov na predstaveni. Zaciatkom maja pojde este jedna opera: La Cenerentola od Rossiniho a potom v Juni dokumentarny film The Audition kde budu spievat finalisti z roku 2007 organizovanou sutazou pre Metropolitan Opera. Tak sa mam naco tesit. Mrzi ma, ze som zacal chodit na tieto predstavenia az ku konci sezony. Uslo mi asi 8 predstaveni, ked to zacalo niekedy v septembri. Buducu sezonu si nedam ujst ani jedno predstavenie.
Konecne zima je za nami, bola dlha a nie vzdy najprijemnejsia. vsetci sa pozerame a tesime na prichod jara.
Pred malou chvilou som obdrzal rezervacie pre moju navstevu Europy. Vycestujem siedmeho jula do Mnichova a zdrzim sa dva dni u mojho priatela Sana B. v Straubingu. Spolu prideme do Bratislavy v piatok 10 jula a zucastnime sa v sobotu na slavnostnom odovzdavani cien vyhercom M&F sutaze “DO FORMY”! Nazad sa budem vracat v stredu 22 jula.

WOW! Som na konci druhej strany a teda mi ostava kazdemu popriat dobre zdravie, prijemne dni jara a pohodu kazdy den!

Milan

Saturday, March 14, 2009

Jarne zdravotne tazkosti

A je to tu! Jaro! Na zaciatku tohoto tyzdna sa ozvalo na golfisti prve zagaganie nasich "milovanych" Canadskych hus! Uz ich je tu desiatky! Potvrdzuju prichod jara! Fajn.
Ottawa 03 14 09 – sobota
Tu helmu, ktoru som odkupil od Petra a spominam v poslednom prispevku uz som raz mal na hlave. V nej som minuly tyzden lyzoval, ked v nepritomnosti Frantu, bol som s jeho pani manzelkou Vlastou na Camp Fortune, vyuzivajuc krasny slnecny den. Mal som ju mat na hlave aj predvcerom vecer! Bol by som si usetril nejake odreniny na brade, rukach a kratky, hlbsi rez na oboci nad lavym okom. Tie moje nepatrne zranenia som zial neobdrzal nebezpecnym padom na zladovatelom terene na Skyline, ale zo zahanbenim musim priznat, doma na makom koberci s par prekazkami, ktore stali v caste pri strate rovnovahy a nasledujucim padom. Skutocnu pricinu budem asi musiet odtajit, ked sa ma vo fitku nato opytaju, aby som nevyzeral ako idiot, ale skorej ako odvazny starec, ktory prezil pad pri lyzovani bez zlomenin. Nebude potrebne takto klamat, lebo v pondelok, ked pojdem do fitka na trening tie skrabance uz budu prec a ta mala jazva nad okom je uz teraz zahojena, rana spojena bez nutnosti ju zosivat.

V lavo odomna Hanka F. prisla navstivit svoju spoluziacku Gitu. Urobili mi radost, ze nas navstivili.
Pred par dnami sa telefonicky ohlasila nasa stara kamaratka z Toronta Hanka, ze je tu v Ottawe na navsteve u svojej starej spoluziacky Gity z Blavy. Ci nas mozu prist navstivit a pozdravit Marianku v ramci oneskorenej oslavy jej narodenin. Samozrejme, ze sme boli poteseni! Ohlasili sa obe na tretiu poobede. Doobeda sme sa trochu zabavili s malym pohostenim, oblozene chlebicky, krevety, orechy atd. veceru som nechystal, nepocital som, ze sa zdrzia dlhsie ako hodinu alebo tak nejak. Zrejme sa museli citit dobre, lebo odnas odchadzali az okolo ponoci. Ja som si samozrejme nestazoval, citil som sa ako prosperujuci moslim, ktory ma styri manzelky, styri kocky a ja! Problem bol, ze som mal posledne jedlo rano, ranajky, dve vajicka a paradajku a do vecere nic ineho. Dievcata sa oneskorili a prisli o hodinu neskorsie ako sa povodne ohlasili. Dali nam vediet telefonicky , ze pridu neskorsie. Ja som mal otvorenu este z vcerajska jednu flasku cerveneho, tak aby som si skratil cakanie usrkaval som z vina, mal som radsej sa poriadne najest. Nestalo sa, a nato som doplatil neskorsie. Eva sa za cely vecer vina nedotkla a Gita len trochu, lebo ona riadila auto. Tak my s Hankou sme sa bez obmedzenia hostili.
Hanka F. sa trhla a dokonca mi dala jemnu masaz krku, ked som si stazoval na stvrdnuty krk.
To je stara znama vec, niekolkokrat overena aj mnou, ze ked clovek popija, vsetko je OK pokial sedi na zadku a nevstava z kresla. Ked clovek popija, treba mu dost casto odskocit a ulavit si! Nuz a to je ten kriticky cas, ked clovek trochu prebral a vstane, ze sa s nim zatoci svet. Mne k tomu zatoceniu pomohol jeden moj drevak, co som mal na nohe. Vyvrtla sa mi noha v clenku, drevak letel do plafonu, ja som urobil vyvrtku, stratil rovnovahu a isiel som k zemi. Na ceste v zaujme sa zachranit, strhol som zo stojanu jednu moju indiansku bustu a spolu v objati sme pobozkali koberec. Busta ostala cela s malym skrabancom a ja tiez s trochou vyraznejsim poskodenim. Ten rez nad okom zacal dost krvacat, ze to vyplasilo vsetky dievcata! Eva zavolala Zuzke a ta okamzite prisla dokonca aj s jej synom Ronym a zacali ma lepit s leukoplastom. Krvacanie za chvilu prestalo, poumyval som si tvar a zakrvavenu stenu v kupelke a vsetko bolo fajn a dendy! Trochu zahanbeny ano, ale nic nebranilo pokracovat dalej vo vybornej zabave, ktora prevladala cely vecer. Rony sa dokonca slubil, ze rano na druhy den pride na ranajky! Ako ze aj prisiel a spolu my dvaja sme poranajkovali a trochu debatili. On sa na buduci rok chysta na Canadsky lyziarsky marathon 160 km dlhy, ktory sme my absolvovali pred viac ako 30 rokmi s Gabim, Emilom, B. Gillom
Mestecko Perth je vzdialene asi 70 km od Ottawy. V tej kamennej budove je vynikajuca kaviaren s fantastickou kavou. To atraktovalo Ladu a Lidu si tam skocit.
To najhorsie este len prislo vcera poobede a neskoncilo do dnes. Tentokrat si to najhorsie odskakala Marianka, Eva a ja. Nejdem sa o tom velmi rozpisovat, lebo urcite nie su to velmi gustiozne pribehy, co nasledovalo a dokonca pokracovalo dnes poobede. Vcera, po normalnom obede Marianka vstala z kresla a ponahlala sa na zachod. Nez ale stihla prist naraz to z nej vsetko vyslo, vyvracala sa este predtym ako stihla prist na zachod. Cakalo nas utieranie kobercov, cistenie a vyplachovanie uteriek. Len co sa vratila nazad k telke a sedla do svojho kresla, vyrazila z nej druha dvaka zvracania. Dalsia smena upratavania, umyvania. Nejdem to roztahovat, ale do vecera sa tento process mnohokrat zopakoval. Ja som bol stale na kolenach a cistil som koberce, utieral dvere a steny a kazdu chvilu v pozore, ze pride dalsia seria vracania. Marianku sme skoro dali do postele, ked sa zdalo, ze je OK. Zial nebolo! Prisla dalsia komplikacia, riedky pripad s hustym behanim, nie len pre Marianku, ale aj pre mna. Este stastie, ze mame tri kupelky a zachody v baraku. Do stvrtej rana som nespal lebo vsetko sa opakovalo kazdu polhodinu. Konecne okolo stvrtej rano sa jej stav utisil a aj Marianka aj ja sme trochu zdriemli. Ja som jej za tu noc vymenil tri nocne kosele, troje plienok, dvakrat postelne pradlo a povyhadzoval som male koberce. Najhorie bolo cistenie kobercov, ktore aj tak potrebuju vsetko urobit este raz. Dnes jej Eva urobila velmi lehke ranajky a trochu ryze s mliekom na obed. Vysli sa na chvilu prejst a ked sa vratili cely proces vracania sa zopakoval. Chudinka Marianka, prezila dni velmi silnej nadchy a teraz zaludocnu horucku! Ja stale trpim na nadchu. Kycham, tecie mi z nosu, neviem poriadne dychat a mam hrubsi hlas.

Neostava mi do ukoncenia dvoch stran vela miesta a tak budem velmi strucny! Dnes, asi pred hodinou mi zavolal moj bratranec Janko. Prekvapil ma! On sa uz odstahoval z toho ustavu kde byval a je u svojej dcery Yvetty v Osgoode. Chodi k nemu nejaka pani, ked oni su v robote a nejaka rehabilitacna setricka niekolkokrat v tyzdni, Co ma prekvapilo, ze Janko znel velmi dobre, hovoril bez problemov zrozumitelne a jasne, vedel udrzat dlhsiu konverzaciu a po vyradeni roznych liekov vraj sa citi daleko lepsie aj ked trpi bolestiami, ktore neprestavaju. Mozno v utorok ho skocim navstivit.

Ja som sa minulu nedelu vybral do kina na film Watchmen a Eva isla s nasimi priatelmi na kavu do mestecka Perth. Je to nejakych 70 km od Ottawy, pekne prostredie aj ked este bolo dost zima na nejake velke prechadzky. V sobotu, den predtym ja som bol v spolocnosti Vlasty a Zuzky na Madam Butterfly, live z Metropolitan Opery z New Yorku. Dve najvacsie kinosaly boli vypredane. Bolo to fantasticke. Bol som skutocne milo prekvapeny a nedivim sa, ze take mnozstva ludi chodia na tento sposob vidiet to najlepsie na sirokom platne priamo z New Yorku. Senzacny zazitok.
Po navrate z mestecka Perth sa Lada s Lidou zastavili u nas a pomohli dojest ostatok huspeniny!
Mal by som este vela co napisat, zial moj osobny limit je dosiahnuty! Len tolko, ze to heslo: There`s probably no God. Now stop worrying and enjoy your life, bolo povolene umiestnit ako reklamu na autobusy v Ottawe. Good!

Pozdravujem a nikomu neprajem take neprijemne dva dni ako sme mali my. Enjoy your life in full!

Milan

Wednesday, March 04, 2009

39 vyrocie manzelstva

Pred 39 rokmi v den nasej svadby pred Basilikou Sv. Petra vo Vatikane.
Ottawa 03 04 09 – utorok
Neuveritelne! Dnes sa s Mariankou dozivame 39 vyrocia nasej svadby a teda manzelstva. Je to mozne? Tolke roky spolu? Ked to obaja dozijeme takto do buduceho roku, bude to plnych 40 rokov. Vacsina tych rokov bolo velmi stastnych. Zial, tych poslednych 10 az 15 rokov boli v starostiach. Napriek hromadiacim sa problemom a niekolkym vaznejsim konfliktom v poslednych rokoch, stale sme spolu! To je co povedat, ked v dnesnych dnoch kazde tretie manzelstvo sa rozpada, ludia sa rozvadzaju, menia partnerov a proces sa dalej opakuje. Zda sa, ze v nasom pripade uz k nijakym zmenam nepride! Ze to doklepeme spolu, lebo ani inac to nemoze byt. Ked jedneho z partnerov postihne nestastie je povinnostou toho druheho podrzat a postarat sa o nestastim postihnuteho. Uz viac, ako desat rokov je to moja uloha a moralna povinnost. Ano, zivot si s nami trochu zahral nie na najprijemnejsiu notu! Marianka je ta, ktoru postihlo pocas nasho manzelstva niekolko udalosti, ktore neprispeli k jej zdraviu a nakoniec pred viac ako desiatimi rokmi, zakerna, neliecitelna nemoc jej neurologickej sustavy ju postupne okradla o ostatok ludskej dostojnosti.
Po svadobnom obrate sme sa ponahlali do Baziliky Sv Petra, kde nas prijal papez a prehovoril s nami par slov. Predstavil nas uz dnes nebohy father Fabera.
Na stastie sa zda, ze Marianka si viacmenej svoj zdravotny stav v uplnosti neuvedomuje, aspon nijak nenaznacuje, ze vie co sa s nou deje. Vie sa zabavit na komedialnych programoch v telke, vie sa do chuti zasmiat, vie dokonca aj kde tu urobit “funy face” a utrusit niekedy nieco smiesneho, zial nevie kde zijeme, ake je jej meno, kto su jej bratia, ako sa volali jej rodicia, alebo ako sa vola caregiver co je pri nej. Zatial este vie, kto som ja, ale nevie kto je ona. Stratila schopnost sa vyjadrovat, komunikuje tak akurat s par slovami, je stratena vo vlastnom dome, je zmatena a ma tendencie sa zobrat a utiect. Potrebuje 24 hodinovy dozor. Este ze chodi a teda ma aspon aku-taku fyzicku aktivitu ked chodia na plavaren a casto sa pesi vracaju nazad. Teraz v zime ich viacmenej na plavaren a nazad vozim autom. Je to s chudinkou dievcatom nie najlepsie!
Moj bratranec, dnes uz nebohy, operny spevak L.Pudis nam vystrojil paradnu svadobnu veceru! s hromadou hosti.
Rano som bol vo fitku sam, aj napriek tomu, som si celkom slusne zatrenoval. Urcite lepsie ako vcera. Zda sa, ze v mojom veku si clovek nemoze dovolit vynechat niekolko dni treningu, ako som urobil ja po odchode Frantu, mojho treningoveho partnera na Moravu. Stacia styri vynechane dni a ked sa clovek vrati do fitka, je vyslabnuty a kondicia v cudu. Podobne, ako v mladom veku, ked by clovek vynechal niekolko mesiacov z treningu. Samozrejme, ma to vsetko do cinenia so starobou, ktora robi svoje aj ked sa snazim proces starnutia spomalit, zabrzdit. Neviem si dobre predstavit, co by bolo, ked by som nechodil cvicit, raz za cas lyzovat, pripadne sa prebehnut na bezkach alebo po kazdom treningu 15 az 20 minut robit kardio? Vcera som urobil jeden dalsi krok aby som protektoval a chranil hlavu v pripade padu pri lyzovani. Od Petra som odkupil nim uzivanu paradnu helmu. Jemu vraj bola tochu privelka, fukalo mu do nej pri rychlej jazde. Mne sedi a hodi sa perfektne k mojej vetrovke, lebo ma vsetky tie iste farby. V obchode Kunstadti ju predavaju za 160 dollarov. Ja som ju dostal bez tej stovky. Dufam len, ze este budeme mat moznost lyzovat? Ved len zacal marec a tu sa lyzuje az do polovicky aprila a casto aj v maji. Posledne som si stazoval na dva dni dazdov a pomerne teple dni. To sa naramne zmenilo a odvtedy mame krasne slnecne dni, nocne mrazy okolo -18 stupnov a cez den trochu teplejsie. Podla predpovedi tento prichadzajuci piatok sa to ma zopakovat. Teplota okolo +9 stupnov a vytrvaly dazd. To zmyje posledny sneh, ktory sa este akotak drzi na nasom golfisti. Na lyziarskych svahov bude urcite dost, vsak kazdu noc ho vytrvalo robia, ked su dobre podmienky, silny mraz. Zavolala Vlasta, chce ist zajtra lyzovat, ci by som nesiel aj ja? Suhlasil som!
Od Petra K. som odkupil jeho lyziarsku helmu. Zajtra ju uz vyskusam na svahoch Camp Fortune.
03 04 09 – streda.
Mam taky dojem, ze som si to vcera trochu pomylil, ked som napisal, ze sme dovrsili 39 rokov manzelstva. To bol povodny termin, ked sme mali mat svadbu. Ta sa posunula o jeden den, aby hned po ceremonii v kostole Svatej Anny, mohli sme sa zucastnit na recepcii s Papezom v bazilike Sv. Petra. Cize, ten den je dnes! Vcera som sa snazil nascannovat niekolko fotiek z tej ceremonie, ci spravnejsie z tej prilezitosti. Nijak sa mi nedarilo a scanner mi ich robil velmi male. Musim sa trochu pohrat s tym programom a prist nato preco mi to tak robi.

Mam dalsi mensi problem aj s pocitacom. Peter sa poobede u nas zastavil. Prisiel sa hlavne ostrihat a sucastne sa pozriet aj na pocitac. Vyuzil tu prilezitost a priniesol mi tu slubenu helmu. Ja som ho chcel ponuknut s huspeninou, ale to nevyslo. Urobil som kardinalnu chybu, ze sme tie plechy dali do garaze, kde huspenina zmrzla na tvrdost ladu. Vzalo skoro cely den ked zmakla, ze sa dala jest. Ked sa este raz vecer Peter zastavil dostal poriadnu davku. Ostal nam uz len jeden plech a ten som dnes rano priniesol do studia aby sa pomaly huspenina rozmrazovala. Vcera poobede pre Evu prisla Vlasta a vzala ju na “babinec” do ‘Bay-shore shopping” centra. Vlasta ostala na veceru, ponukol som ju a nas s hovadzimi (zidovskymi) reznami. Chutilo! Dohodli sme sa, ze v sobotu pojdem s nou na operu Madam Butterfly, ktoru budu davat v priamom prenose z Metropolitan Opera v New Yorku v dvoch najvacsich kinosalach. Musime tam ist aspon dve hodiny dopredu, aby sme dostali dobre miesto.
Hej, neutekaj dievca, nejdem Ta bit, len podarovat buketu kvetov k nasmu vyrociu svadby!
Dnes po dlhsom case sa dievcata vybrali na plavaren pesi. Je krasne slnecne pocasie a prijemna teplota okolo -5 stupnov. Skocim za chvilu pre ne. Mozno, ze sa zastavim aj v predajni Independent a kupim Marianke nejaku peknu buketu, urcite cerstvu rybu na trochu slavnostnejsiu veceru a spargle. V piatok na jedenastu idem k nasmu rodinnemu lekarovi, uvolnilo sa miesto a tak mi zavolali, ze mam prist na “rocnu kompletnu prehliadku”. To bude aj prilezitost sa opytat na jeho nazor vzhladom k malym vyrazkam ktore som zacal dostavat pred par dnami po celom tele. Nezda sa to byt nic vazneho. Ja si myslim, ze to je asi reakcia na nejake jedlo co sme jedli, lebo podobne vyrazky dostala aj Eva. Ona si mysli ze je postipana nejakym malickym hmyzom. Ja som mal raz podobny pripad este v Mississauge pocas zimy. Trvalo to nejaky tyzden a vsetko zmizlo ako prislo.
Gratulujem Tebe aj sebe, ze sme to jeden s druhym dotiahli tak daleko! Aka zmena oproti nasim zaciatkom, ze?
Kedze nemam nejake cerstve vhodne fotografie prikladam par zaberov z 39 rokov nazad, ktore sa mi konecne podarilo nascannovat. Este mam v kamere nejake dalsie fotky, uvidim, ci prilozim ked ich stiahnem. Ja sa musim este pozriet po nejakom vhodnom letu do Europy a pripadne zabezpecit si letenky. Nie velmi sa mi dotoho chce ale zas po dlhsom case by sa patrilo prist povedat osobne “Halooooou” z Canady.

Nuz a to je pre dnesok a pre tento blog vsetko! Prajem prijemne jaro kde sa dostavilo! Pozdravujem a prajem dobre zdravie!

Milan